Agility – znamená pohyblivosť, obratnosť, zručnosť. Je to kynologický šport, pri ktorom psík za pomoci psovoda prekonáva prekážky na parkúre, v poradí určenom rozhodcom. Vyhráva tím (psovod a pes) bez trestných bodov a v najlepšom čase. Tento krásny šport vznikol asi pred tridsiatimi rokmi v Anglicku a postupne si získal svojich priaznivcov takmer na celom svete. Na Slovensku sa začali agility robiť začiatkom deväťdesiatych rokov
Agility výcvik sa realizuje formou radostnej hry. Psovod a najmä pes musia mať z hry radosť, ale na druhej strane pes musí byť maximálne ovládateľný a poslušný. Na pretekoch totiž pes nesmie mať ani obojok ani vodidlo. Vzniknuté puto medzi psom a psovodom pri výcviku i hre je veľmi dôležité pre dokonalú súhru na parkúre. Podstatná je nielen rýchlosť, vrtkosť, ale i presnosť psa. Preto by mal byť psovod od začiatku dôsledný a presný pri nácviku zdolávania prekážok.
Agility je šport vhodný pre všetkých – dôležitý je iba zdravotný stav, či už človeka alebo psa. Môžu ho robiť deti i dôchodcovia, čistokrvní psi i kríženci. Pokiaľ sa však rozhodneme pre vrcholový šport, tak predsa len existujú plemená, ktoré sú pre agility vhodnejšie a tiež na pretekoch úspešnejšie. Vrcholových súťaží, napr. majstrovstiev sveta sa kríženci a psi bez preukazu pôvodu zatiaľ nemôžu zúčastňovať (neumožňuje to FCI). Dôležité sú však schopnosti a možnosti daného jedinca bez ohľadu na plemeno. Nesmieme sa však spoliehať len na psa, ale zodpovedajúce kvality musí mať i psovod. Začať môžeme so šteniatkom, ale i so starším psom, pokiaľ má aspoň základný výcvik poslušnosti. U šteniat musíme pri nácviku skokových prekážok počkať až ukončia svoj telesný vývoj (záleží na veľkosti plemena) alebo aspoň tieto prekážky maximálne znížiť.
V agility sú psi rozdelení do kategórií podľa kohútikovej výšky psa. Výška skokových prekážok je pre jednotlivé výškové kategórie nasledujúca:
- SMALL – S 30 cm ± 5 cm (min. 25 cm, max. 35 cm)
- MEDIUM – M 40 cm ± 5 cm (min. 35 cm, max. 45 cm)
- LARGE – L 60 cm ± 5 cm (min. 55 cm, max. 65 cm)
Naše začiatky
Prvýkrát som agility zaregistrovala pred niekoľkými rokmi na výstave psov v Nitre. Nevedela som oči odtrhnúť od psíkov, ktorí s takou ľahkosťou prekonávali prekážky na parkúre. Bola som nadšená a úprimne som obdivovala všetkých súťažiacich. Vtedy mi ani vo sne nenapadlo, že aj ja raz budem behať agility, veď koniec koncov, nemala som ani psíka. Až po dvoch rokoch, keď som si zaobstarala border colliu, rozhodla som sa tomuto prekrásnemu a teraz už môžem povedať, že aj náročnému športu venovať. Práve ona – moja Astarte ma svojou aktivitou, obratnosťou a neopísateľnou radosťou z akejkoľvek pohybovej činnosti priviedla k tejto myšlienke. Začiatky však boli nesmelé. Lenže agility ako šport nás natoľko očaril, že sme sa rozhodli skúsiť to. Časom sa ku mne pridal synovec so svojou borderkou Borkou. „Zmajstrovali“ sme si pár prekážok a na našom dvore sme začali trénovať. Borderky tým boli nadšené, boli šikovné, chápavé a aktívne. To bol pre nás "odrazový mostík" a začali sme s výrobou kvalitnejších prekážok a najmä s budovaním parkúrového ihriska. Avšak naše teoretické vedomosti týkajúce sa výcviku boli ešte len „v plienkach“. Potrebovali sme pomoc kvalifikovaného trénera. Povedala som si, že keď sme sa do niečoho pustili, musíme to robiť naplno a prihlásila som sa na základný výcvik do agility klubu v Nitre a neskôr som sa stala jeho členkou. Ďakujem dievčatám, že sa mi venovali a posunuli ma ďalej. Vo výcviku však pokračujeme a zdokonaľujeme sa aj na vlastnom ihrisku a dúfam, že sa k nám pridajú aj ďalší nadšenci.
Keďže border collie sú všestranné a hlavne učeniachtivé psy, venujeme sa aj rôznym iným disciplínam, napríklad Astarte je vynikajúca v dogdancingu a Borka zasa vyniká v pasení oviec.